_Out of Control

Ubehli presne dva mesiace od doby uverejnenia prvého postu na tomto blogu a ja si od začiatku hovorím, že by som mal napísať aspoň zopár riadkov – nejaké stručné info o tomto mieste ešte pred tým, ako tu začnem publikovať. Nepodarilo sa to hneď, tak sem tento článok vkladám teraz. Dúfam, že text nebude chápaný ako pokus o bilancovanie, alebo niečo podobné. Pred dvomi mesiacmi som sa totiž rozhodol pokračovať v občasnom publikovaní pod prezývkou GALGAN. Dôvod bol prozaický, čakalo mňa totiž háfo voľného času a veľa životných zmien. Moja pôvodná url znela galgan.alian.info. Tu som zverejnil množstvo mojich subjektívnych pocitov a postrehov z hudby, filmu, knihy, kultúry ako takej a tak všeobecne niečo aj z môjho súkromného života. Nepatrím medzi pravidelných pisálkov – blogerov, o ktorých písal nedávno Alian, som totiž veľmi závislý od svojej momentálnej nálady a schopnosti udržať koncentráciu na písanie konkrétneho textu. Píšem len vtedy, ak sa na to naozaj cítim. Preto dúfam, že tento blog bude dôstojným miestom pre moje občasné výlevy a bude vhodným kanálom pre prezentovanie vecí, ktoré mám rád.

Zásadná zmena nastala pred dvoma týždňami, keď som sa presťahoval z BA naspäť na rodnú hruď, na Záhorie. Neodvážim sa predpovedať, akým smerom tento krok budem vnímať za čas, v každom prípade som túto (dočasnú) možnosť uvítal hlavne z dôvodov existencie nového hudobného projektu s chalanmi z bývalej kapely Mona Lisa Overdrive a z dôvodu ukončenia prac.pomeru v BA. S Jimmym tvoríme stále spoločné pesničky, ale niesme tak prísne odkázaní na pravidelné skúšky, čo v zložení kapely s basgitaristom Martinom a gitaristom/spevákom Rišom nepripadá do úvahy. Kapela preto dostáva veľký priestor v mojom voľnom čase, z čoho mám veľkú radosť. Dá sa povedať, že vôbec nevnímam okolitý svet. Veľkú časť dňa trávim pri hudbe a neviem sa jej obžrať. Užívam si voľný čas a vážim si ho. Nedvíham telefóny, len Jimmymu. Opäť mám čas na čítanie kníh a občas si idem zabehať. Mám čas rozmýšľať. Dlhšiu dobu si uvedomujem, že žijem vlastne svoje vlastné paralelné svety. Jeden je tam, v zamestnaní a na úradoch a ten druhý vonku s priateľmi, doma, v mojej hlave, v hudbe, v životnom štýle. Momentálne som z toho prvého spomínaného znechutený a nachádzam útechu v tom druhom, teda tam, kde som ju zatiaľ našiel vždy. Nestrácam nádej, že tieto dva svety môžu spolu fungovať vedľa seba, aj keď veľmi citlivo. Nedá sa totiž veľmi vyberať, hlavne v našich končinách. Napriek tomu, že sa cítim tak trochu ako v nejakej časovej výchylke mám neskutočnú radosť z hudby, z priateľov, z čítania kníh, zo zimných prechádzok po miestnych lesoch, z čerstvého vzduchu, z množstva času a to mňa momentálne napĺňa ako nikdy pred tým.

V nalbližšej budúcnosti nás čaká s Jimmym výlet do Trenčína (19.2.) na akciu Interior Sounds, kde si zahráme spolu s FOOLK, Craquetone, alebo Damolh33. V marci nás pozvali na akciu Osmosis do Radosti (6.3.) a o týždeň neskôr by sme sa mali objaviť aj na pražskom festivale LUNCHMEAT (12.-13.3.), kde je potvrdený NOSAJ THING (minulý rok si na festivale zahral DAEDELUS). 18.-19. marca sa koná v Bratislave medzinárodný festival študentských filmov Early Melons, kde by sme si mali zahrať v rámci hudobnej časti festivalu. Véééľmi sa tešíme z toho :)